WWW.UK.X-PDF.RU

˲ - , ,

 
<< HOME
CONTACTS




( )
.: (050)697-98-00, (067)176-69-25, (063)846-28-10
׸

( )
.: (050)697-98-00, (067)176-69-25, (063)846-28-10
׸
Pages:     | 1 |   ...   | 16 | 17 || 19 | 20 |   ...   | 59 |

̲Ͳ ² ֲ Ͳһ - βֲ ˲ ̲ ² 2 (9) ...

-- [ 18 ] --

5. 2020 . . // , 2009. 3(12).

.11-30.

6. . . : : /. . . ʳ: , 2001. 348 .

7. . /. // . .: ., 2000. 272 .

8. . Գ / . .:

-S, 1996. 256 .

9. . - - /. // : [.

.: . . (. .) ]. : , 2011. 3. . 318-324.

10. .. /.. // , 2013. 1. . 56-66.

11. .. 䳿 /. . //³ . . . ղv. -, 2008. .131-138.

12. .. (, , ͳ):

. .. . .: 13.00.04 / . . . .: , 2002. 21 .

13. .. /. . . : , 2009. 360 .

14. .. 㳿 : / .. . .: , 2013. 528 .

15. .. - /.. // . ., 2006. . 78-84.

   

New information and communication technologies (hereinafter "ICT") brings changes to the classical education system, enabling the knowledge by more senses and then in comparation with traditional forms of training they achieve better results and higher effect of higher education. The main objective of this article is to highlight the ICT sector, need for lifelong education, trends, benefits, uses and in particular the importance of the effectiveness of their use. Based on the study of literature and the results of the questionnaire survey to assess the situation and forecasts indicate the possible development of the studied areas in the future.

Keywords: innovation, information and communication technology, method, education

1. vod vplyvom rozvoja technolgi a nstupom tzv. informanej spolonosti sa men pohad na kolstvo a preto sa tto tma stva vysoko populrnou, diskutovanou v odbornej tlai, ako aj na rznych seminroch a konferencich usporadvanch univerzitami. Modern kolstvo a veda sa dnes viac ako kedykovek predtm opieraj o modern technolgie. digitlna gramotnos, rozvoj zrunost a dostupnos modernch technolgi je jednou z priort digitlnej agendy e.

Kee situcia na eurpskom trhu napriek monostiam financovania vskumu a inovci v oblasti iKt bola rozdielna, na prvch priekach poda viacerch hodnotiacich indexov sa umiestovalo iba niekoko eurpskych krajn, v marci 2009 e iniciovala nov stratgiu v oblasti vskumu, vvoja a inovci iKt naznaujcu smerovanie v tchto oblastiach do roku 2020. Stratgia eurpa 2020 prijat v roku 2010 je najvznamnejm dokumentom, sasou ktorho je i problematika podpory implementcie a vyuitia iKt, ako odpove na hospodrsku krzu, preklenutie digitlnej priepasti a dslednejie plnenie cieov lisabonskej stratgie.

aj ke porovnvanie jednotlivch krajn je zloit z pohadu rznorodch nrodnch vzdelvacch systmov, eurpska komisia sa v

roku 2011 poksila o prv porovnanie pokroku v digitalizcii vzdelvania v jednotlivch lenskch krajinch e v rmci Prieskumu kl:

iKt vo vzdelvan.

v prstupe iakov a tudentov k potaom dosiahlo Slovensko slun vsledky, kee priemern poet iakov a tudentov na jeden pota v e je medzi 3,2 a 7. horie dopadlo Slovensko z pohadu pripojenia kl na internet kde 9 z 10 iakov a tudentov v e m v kolch prstup k irokopsmovmu internetu. Slovensk iaci a tudenti nadpriemerne vyuvaj iKt, avak via as ich viac vyuva doma ako v kole.

Slovensko sa rovnako dobre umiestnilo z pohadu vyuvania iKt uitemi. Pripravenos uiteov vyuva iKt vak negatvne ovplyvovala nzka miera prstupu k digitlnym slubm, resp. vysok prekky k prstupu. Km v niektorch oblastiach, ako napr. vybaven kl potami a vyuvan vpotovej techniky uitemi sme dosiahli dobr vsledky, v inch oblastiach len ako mono hovori o efektvnom vyuit potencilu, ktor digitalizcia prina.

najhorie dopadlo Slovensko z pohadu pripravenosti kl na digitalizciu z dvodu slabho technickho zzemia a nzkych rchlost internetovho pripojenia. v oblastiach vysokho kolstva a vedy a vskumu boli viacer investcie uskutonen do slovenskej infratruktry pre vysokovkonn potae, avak otvoren zostva otzka dobudovania dtovch centier a zabezpeenia dlhodobho uchovvania dt, najm pre vskum. zo strednodobho hadiska bude potrebn alie posilnenie vysokovkonnej vpotovej infratruktry a zvenie priepustnosti chrbtovej siete Sanet.

dleitos tejto tmy svis s rchlym rozvojom iKt, ktor ntia spolonost vyvja efektvnejie vzdelvacie systmy tak, aby v dnenej rchlej multimedilnej dobe nezaostvali za konkurenciou.

Strategick vznam iKt teda nepominul, ale nie je ho mon naplni rovnakmi cestami ako v minulosti. ako nov prvok, ktor men klasick vyuovacie procesy k lepiemu a zaujmavejiemu je e-learning zaraovan do procesu edukcie.

Popisn tatistika o vyuvan iKt vo vysokokolskom vzdelvan je prezentovan vo vzahu k projektu KeGa s nzvom: Vybudovanie eurpska komisia. 2011. Kov daje o vzdelvan a inovcich prostrednctvom iKt veurpskych kolch 2011. agentra education, audiovisual and Culture executive agency (eaCea P9 eurydice), 2011. iSBn 978-92-9201-203-8 viac informci je dostupnch na: http://essie.eun.org/.

2 multimedilnej uebne na podporu ditannch foriem vzdelvania v oblasti kovch kompetenci s drazom na podnikatesk zrunosti (Projekt. 035tUKe-4/2012).

2. Elektronick vzdelvanie verzus klasick vuba ako sme u spomenuli v prechdzajcej asti, tak novm prvkom, ktor men klasick vyuovacie procesy k lepiemu a zaujmavejiemu je e-learning zaraovan do edukcie. vzdelvanie prostrednctvom metdy e-learningu a zapojenie iKt v edukanom procese zabezpeuje rozvjanie potaovej gramotnosti, zefektvuje vyuovanie a vplyvom tchto faktorov dochdza k zvenej motivcii a aktivizcii uiacich sa.

Pojem e-learning definuje zakladate americkho priemyslu elliot Masie nasledovne: e-learning je nstroj vyuvajci sieov technolgie na vytvranie, distribciu, vber, administrciu a neustlu aktualizciu vzdelvacch materilov. Predtm bol v Spojench ttoch americkch e-learning definovan ako dodvka obsahu vzdelvania pomocou akchkovek elektronickch mdi (internet, intranet, Cd, satelitn vysielanie, at.).2

e-learning m za lohu o najefektvnejie vyui iKt v procese vzdelvania, resp. zbli vzdelvanie pomocou technolgi. ide hlavne o:3

online/offline vzdelvanie,

vubu prostrednctvom potaovej siete WWW (World Wide Web), WBt (Web Based training) a CBt (Computer Based training),

ditann vzdelvanie (okrem korepondennej formy),

distribuovan vzdelvanie,

virtulne triedy at.

Medzi tri zkladn varianty e-learningu, ktorch spojenie nm

spresuje vymedzenie tohto pojmu, meme zaradi:

1. Pedagogick variant ide tu o pouvanie internetu a inch informanch technolgi s cieom zlepi kvalitu vuby;

2. technologick variant - spektrum aplikcii a procesov ako WBt a CBt, virtulne triedy, digitlna spoluprca - zaha prenos obsahu cez elektronick mdi;

3. Sieov variant ide tu o pouvanie potaovch siet pre prenos schopnost a znalost.4 zoUneK, J., 2006. e-learning a vzdelvanie, niekoko pohadov na problematiku 1 e-learningu. in: Pedagogika 2006, ronk lvi. s. 335-340.

BadrUl h. Khan, 2006. Flexible learningin an information Society. USa: the 2 George Washington Ubiversity, 2007.




140 .


FaBU, J., KreMeov i., Galovi, M., 2006. e-learning meranie 3

efektvnosti a nvratnosti investcii. in: zbornk z konferencie Uninfos 2006. nitra:

2006, s.176-180. iSBn 80-8050-976-X.

PlKov, J., 2006. ditann vzdelvanie pre zkladn koly, tudentsk 4 Musme vak uvies, e oproti klasickmu vyuovaniu m elektronick vzdelvanie nielen vhody, ale aj urit nevhody (vi tab. 1).

   

Zdroj: vlastn spracovanie na zklade Hosoveck, Vincrov, 2006 Mieru negatv a pozitv uruj faktory ovplyvujce spenos e-learningu. nesmieme zabda na humnne aspekty prezennho vzdelvania. hoci s vhody e-vzdelvania pri uvaovan obmedzen asu, priestoru a ekonmie vzdelvania nepopieraten, pretoe vzdelanie prostrednctvom internetu m by skr doplnkom ne nhradou

prezennho vzdelvania, treba kontatova, e:

stredobodom pozornosti nie je tudent, ale technika;

kvalitn elektronick vzdelvanie je drah, do ceny treba toti zarta aj nklady na udriavanie komunikanch siet, osobn nklady za ich pouvanie, nklady na prpravu materilov, nklady za kvalitn tudijn podporu a in.1

vedeck konferencia 2006. [online]. [citovan 2008-1-26]. dostupn na internete:

http://cyril.fmph.uniba.sk/mffuk/studium/svk/di/palkova.pdf Krelov, K., vadKertiov, e., 2008. e-learning, otvoren brna do 1

sveta vzdelvania. [online]. [citovan 2008-1-26]. dostupn na: http://dx.doi.

dynamick vvoj iKt v poslednom obdob vyvrtil myln predpoklad, e digitlna gramotnos populcie (ako podmienka ich vyuvania) sa d nadobudn jednorazovo, i u v kole alebo dodatonm vzdelanm (napr. koleniami a kurzami). naopak, kadodenn prax ukazuje, e adaptcia na iKt je proces, ktor si vyaduje neustle, t. j. celoivotn vzdelvanie a zlepovanie. to si vyaduje aj prcu navye alebo sebarozvoj.

3. Digitlna gramotnos poda vsledkov dotaznkovho prieskumu v rmci projektu KEGA v rmci trojronho vskumu, ktor bol zrealizovan v rmci projektu KeGa s nzvom: vybudovanie multimedilnej uebne na podporu ditannch foriem vzdelvania v oblasti kovch kompetenci s drazom na podnikatesk zrunosti si pedaggovia Katedry ekonomickch teri ekonomickej fakulty technickej univerzity v Koiciach kldli za prvorad cie modernizciu uebnch plnov v slade s poiadavkami dnenej doby na bze iKt. Pri pouit iKt sa pedagg mus zama okrem vberu tm (obsahov strnka seminrov a cvien) aj nad sprvne zvolenou formlnou strnkou (t.j. spsobom, akm dan vedomosti tudentom sprostredkova).

vuba a nzory na vubu v oblasti kovch kompetenci s drazom na podnikatesk zrunosti prostrednctvom e-learningovej metdy vzdelvania, boli v prieskume koncipovan tak, aby sa zohadovala autonmia jednotlivca. tto metda vzdelvania sa dostva do popredia, preferuje sa. Mnoh inicitori klad draz na neodkladn zapojenie iKt do systmu vuby, ktor je priamym spojenm s neskorm monm vzdelvanm sa prostrednctvom e-learningovej metdy. Cieom prspevku nie je predstavi e-learning ako prostriedok, ktor automaticky zefektvni a nahrad klasick formu vuby, ale dokza, e spojenm oboch metd vzdelvania dochdza k efektvnejej vube a k vyej motivcii.

v neposlednom rade schopnos pracova a vzdelva sa prostrednctvom potaov a internetu v dnenej dobe prispieva k lepiemu uplatneniu sa tudentov a neskr zamestnancov v benej realite.

vsledky prieskumu poskytuj zdroje dajov o rovni zrunosti v oblasti digitlnej gramotnosti v technologicky vyspelom prostred kov schopnosti spracovva informcie, ktor s neoceniten v ekonomike 21. storoia a rzne veobecn zrunosti, ako koopercia, komunikcia a schopnos organizova si as.

zkladnm cieom prieskumu bolo zisti ako vyuitie iKt vo vyuovan ovplyvuje vzdelvanie tudentov koniacich ronkov (na 1. Bc. a org/10.1787/9789264204256-en. iSBn 978-92-64-20398-3 (print) iSBn 978-92-64PdF) 2. ing. stupni vysokokolskho tdia) a zanajcich a sksench podnikateov, o sa tka rovne vnman komunikcie s rznymi radmi a intitciami, rovne prce s iKt a rovne archivcie dokumentov.

iastkovm cieom 1 - v otzke tudenti Q7 - bolo zisti rozdiely: vo vnman komunikcie s rznymi radmi a intitciami, rovni prce s iKt a rovni archivcie dokumentov - v porovnan medzi skupinou tudentov koniaceho ronka 1. stupa Bc. a skupinou koniaceho ronka 2. stupa ing. tdia;

iastkovm cieom 2 - v otzke Podnikatelia Q8 - bolo zisti rozdiely vo vnman: komunikcie s rznymi radmi a intitciami, rovni prce s iKt a rovni archivcie dokumentov - v porovnan medzi skupinou zanajcich podnikateov a skupinou sksench podnikateov.

otzky prieskumu zrunost v oblast iKt boli navrhnut tak, aby poskytli nhad na disponibilitu tchto kovch schopnost v spolonosti a ako s vyuvan v prci, ale aj v domcnosti. Priamo meraj rove niekokch schopnost spracovva informcie medzi nimi schopnosti pracova s iKt v technologicky vyspelom prostred.

Pri kadej hypotze uvdzame vber z vsledkov.

Vyhodnotenie otzky - tudenti Q7 Tab. 2 Hodnotenie rozdielu medzi skupinou tudentov koniaceho ronka 1. stupa Bc. a skupinou koniaceho ronka 2. stupa Ing. tdia vo vnman zrunost v oblasti IKT Zdroj: vlastn spracovanie pomocou IBM SPSS z testovanch vsledkov v tab. 2 vyplva, e nebol zisten tatisticky vznamn rozdiel medzi skupinami tudentov v koniacom ronku 1. stupa Bc. tdia a v koniacom ronku 2. stupa ing. tdia, o sa tka rovne nadobudnutch vedomost a zskanch digitlnych zrunost (p hodnota presahuje rove,05; hypotzu h0 nezamietame, prijmame).

Vyhodnotenie otzky - Podnikatelia Q8 Tab. 3 Hodnotenie rozdielu medzi zanajcimi a sksenmi podnikatemi vo vnman zrunost v oblasti IKT

   

z vsledkov uvedench v tab. 3 vyplva, e nebol zisten tatisticky vznamn rozdiel medzi skupinami zanajcich a sksench podnikateov, o sa tka rovne nadobudnutch vedomost a zskanch digitlnych zrunost (p hodnota presahuje rove,05; hypotzu h0 nezamietame, prijmame).

4. Zver

v slade so zisteniami sme vyvodili nasledujce zvery a odporania pre prax:

z testovanch vsledkov vo vnman zrunost z oblasti iKt nebol zisten tatisticky vznamn rozdiel medzi skupinami tudentov v koniacom ronku 1. stupa Bc. tdia a v koniacom ronku 2.

stupa ing. tdia.

tatisticky vznamn rozdiel nebol zisten ani medzi zanajcimi a sksenmi podnikatemi vo vnman zrunost v oblasti iKt.



Pages:     | 1 |   ...   | 16 | 17 || 19 | 20 |   ...   | 59 |
:

̳ - Բ Ͳ. Բ ̲ - г : .. , . . .. , . . ...

.. , .. , .. , .. ̳ , - ϲ ֲ . ...

615.327.07:663.64](477.83) 0110U001949 . ̳ - 㳿 ( IJ ) 65014, . , . , 6 . (048) 722-35-68 IJ ..., . .. 2010 . ² -˲ -ò ̲ Ҳ ̲ί ˲ (ί ί),...

. . , . . , . . òͲ Ͳ () 621.382.+621.793 34.20273 -60 : . . - , , . ; . . - , . , . ...

[ ] 2011/2012 .. , ˳- - ., - ( ), ( ). - , . .. . . , ...

: 502.51(282.247.322) ò в-ί ( . ) , . ., . . , , ³ - , . . ; ...

551.584.5 .. ϳ , . KaterynaSlyzka@gmail.com . , , . , , ...

535.37; 535.345.67+535.361; 621.315.592; 621.396 ̲-, ò Ͳ Ͳֲ ²/ .., ..³, ..ᳺ, .., .., .., .., .., .., ..// ..302 . ISBN ISBN , , ...

̲Ͳ ’ Ͳ Dz ó , 2011 ó , 1. Ͳ 1.1. ó . 1.2. Գ () ...

.. 2012 . . , , . , 1998 . 13 . . -...




( )
.: (050)697-98-00, (067)176-69-25, (063)846-28-10
׸


 
<<     |    
2013 www.uk.x-pdf.ru -